Lakros

Ako vznikol lakros ?

Lakros_1Prvá písomná správa, ktorá sa o tejto hre uchovala, pochádza z pera jezuitského misionára Jeana de Brébeafa. V roku 1536 sa na svojej ceste severoamerickým kontinentom stretol s Indiánmi, vykonavájucími neobvyklú činnosť. Pomocou čudne zakrútených palíc sa pokúšali dostať malú loptičku z jedného konca trávnatej plochy na druhý. Pritom si navzájom podrážali nohy, mlátili sa a škriabali, tvárili sa veľmi zúrivo a strašne jačali (boli z kmeňa Hurónov). Zmysel ich činnosti mohol otec Brébeaf len ťažko uhádnuť, avšak tvar palíc mu pripomínal biskupskú barlu, symbol cirkevnej moci (la crosse). Tak sa Indiáni jedného dňa dozvedeli, že nehrajú ako si doteraz mysleli, Baggattaway (Algonkinovia) či Tewaarathon (Irokézovia), ale LACROSSE. Ako sa neskôr ukázalo, nebolo to jediné prekvapenie, ktoré im bieli osadníci pripravili.

Podľa legendy daroval hru svojím červeným deťom Svoriteľ. Bola teda posvätná a podľa toho vypadala príprava hráčov. Zahrňovala modlitby, rituálne obete, pôst a dôkladné prečistenie organizmu. Samotná hra znamenala pre účastníkov formu komunikácie so Stvoriteľom – darcom života. Hrala preto dôležitú úlohu v „zdravotníctve“ a rovnako ako aj pri riešení sporov jednotlivých indiánskych kmeňov. V zásade sa rozlišovali dve varianty – náboženská (7 hráčov na každej strane) a svetská s masovou účasťou. Zmyslom hry bolo doniesť loptičku k vopred určenej méte a súperovi zabrániť všetkými možnými spôsobmi v hre. Loptička sa nesmela dotknúť dlane, bola nosená a rozohrávaná iba s pomocou palice s voľným výpletom. Podľa očitých svedkov sa hralo často dva a viac dní bez prestávky, bez toho aby loptička spadla na zem.

Stret dvoch rozdielnych kultúr poznamenal aj ďalší vývoj hry. Boli to pochopiteľne belosi, ktorí prichádzali so zmenami a pozvoľna pretvárali lakros k svojmu obrazu. Z tradičných súperení vychádzali víťazne Indiáni, ale čistotu a tradičné chápanie svojej hry už neubránili. Postupne sa výraznejšie presadzuje vplyv bielych hráčov a dochádza k ovplyvňovaniu pravidiel. V roku 1867 vzniká Kanadské domínium a lakros je pri tej príležitosti vyhlásený za kanadský národný šport. V tejto dobe sa už podstatne líši od pôvodnej „prírodnej“ verzie. Hráči nastupovali na rovné trávnaté ihrisko s cieľom streliť tri góly (t.j. prehodiť loptičku medzi dvomi 6 stôp vysokými tyčami, ktoré boli pre lepšiu viditeľnosť označené vlajočkami). Pokiaľ sa zápas nerozhodol do zotmenia, prišiel na rad žreb alebo gentlemanská dohoda.Lakros_2

Po roku 1890 vznikajú ďalšie lakrosové kluby v Anglicku, Škótsku, Írsku, USA, Austrálii a Indonézii. Prínosom Angličanov je zavedenie časového limitu a tretej tyče – brvna. V roku 1928 sa lakros dokonca objavuje aj v programe Olympijských hier v Amsterdame, kde zvíťazilo družstvo Blue Jays (USA), rovnako ako aj o štyri roky neskôr v Los Angeles. Po 2. svetovej vojne však lakros mizne z povedomia verejnosti a až v poslednom období dochádza k čiastočnej renesancii tejto nesporne zaujímavej „prírodnej“ hry.

Dnes sa vo svete hrajú v súčasnosti rôzne verzie lakrosu úmerné veku a vyspelosti hráčov

Český lakros – neobmedzená hracia plocha, najlepšie trávnatá. Hrá 5 hráčov + 1 brankár s tenisovou loptičkou za použitia krátkych jednoručných palíc z duralu alebo laminátu z voľným výpletom.
Box lakros – ihrisko (hlina, asfalt, betón, palubovka) s mantinelmi, hráči (5 + 1) používajúci drevené obojručné palice, rukavice, prilby, chrániče, …
Field lakros – futbalové ihrisko, hráči (9 + 1) s drevenými alebo duralovými palicami s plastikovou hlavou (100 – 180 cm), malá a tvrdá gumová loptička.
Pop lakros – používajú sa ľubovolné lakrosky, loptička sa hádže do košíku umiestneného pod uhlom 450  vo výške 2 0 v malom bránkovisku.
Soft lakros – rekreačná obdoba field lakrosu.
Interkros    – ihrisko rozmerov cca 40 x 20 m, hráči (4 + 1), ľahké palice s plastovou hlavou a mäkká kaučuková loptička
Lakrosové bránky sú štvorcové v dvoch základných veľkostiach : 1,25 x 1,25 m pre box lakros a interkros, 1,8 x 1,8 m pre ostatné varianty hry.