Indiaca je pohybová hra juhoamerického pôvodu, hrávaná už pôvodnými obyvateľmi. „Objaviteľ“ indiacy, nemecký učiteľ K.H.Krohn, takto popisuje svoje dojmy z tejto indianskej hry : „Po prvýkrát som ju videl v roku 1936 v Rio de Janeiro. Tam sa väčšinou hrala na pláži. Viacerí hráči udierali indiacu dlaňou, niekedy aj cez šnúru. Domorodci nazývali indiacu (náčinie) „Peteka“ a zhotovovali ju v rozličných formách, v tvare taniera alebo hrušky zo zošitých kúskov kože. Kožený miešok bol vyplnený pilinami a na ňom boli nastoknuté perá. “ Indiaca si takto našla cestu najskôr do Nemecka a neskôr aj do ďalších krajín sveta. Obrovskú popularitu si postupne získala hlavne v Japonsku, kde evidujú takmer 1 milión hráčov. V krajine svojho pôvodu, Brazílii, sa doteraz hráva pod pôvodným názvom „peteka“ a aj tu sa jej venuje vyše 800.000 hráčov. Do krajín východnej Európy zatiaľ prenikla len do Estónska a v súčasnosti si hľadá cestu aj na Slovensko. Koncom roku 1999 sa v Prievidzi začina schádzať prvá skupina záujemcov o indiacu. Tu aj na jar roku 2000 vzniká Slovenský zväz indiacy (SZI), ktorý je neskôr zakladajúcim členom Medzinárodnej asociácie indiacy (IIA) konštituovanej na ustanovujúcom zasadnutí 26.5.2000 v Berlíne – Mahlowe. Zakladajúcimi členmi boli okrem Slovenska aj  Nemecko, Brazília, Japonsko a Švajčiarsko. Prezidentom IIA bol zvolený Viktor Saaron z Estónska. 

V súčasnosti je v Európe najviac rozšírená v Nemecku a Estónsku, kde sa hrávajú pravidelné súťaže. Zo svetových podujatí sa pravidelne konajú Majstrovstvá sveta a Svetový pohár klubových teamov.

Miesto na hru

Indiaca sa dá hrať takmer všade. Na lúke, školskom dvore, v záhrade, na pláži, ihrisku alebo telocvični. Stav a druh hracej plochy nemá na hru veľký vplyv. Väčší vplyv na hru (pokiaľ ju hráte pod holým nebom) má však vietor. Malým zlepšením môže byť vloženie niekoľkých ťažších mincí do tela indiacy, ktorá sa tak stane o pár gramov ťažšou.

Indiaca – náčinie

Indiaca sa dá získať za pomerne dostupnú cenu a je ľahko prenosná. Zaberie málo miesta a kedykoľvek sa s ňou, bez veľkých príprav, dá hrať. Odráža sa údermi rukou, nebezpečenstvo zranenia je veľmi malé a na hru nie je potrebné žiadne ďalšie náčinie. Na súťažiach je však potrebné mať k dispozícii ešte sieť, sieťové tyče, pripevňovacie háčiky a ihriskové čiary.

Počet hráčov

Už 2 hráči môžu medzi sebou zahrať priateľský zápas. Myšlienka hry sa zachová, aj keď sa počet hráčov bude meniť. Odporúčaný počet hráčov je od 2 do 12 hráčov. Títo môžu hrať spolu v jednej skupine alebo proti sebe v 2 družstvách. Keďže v našich podmienkach je vo väčšine telocviční v základnej výbave volejbalové ihrisko (9×18 m), je možné hrať na celé ihrisko s 5 alebo 6 hráčmi na každej strane.

Myšlienka hry

Zmyslom každej hry sú spoločné zážitky, spoločné fyzické nasadenie, spoločná radosť. Pri súťažiach sú tieto atribúty doplnené o vzrušenie z hry.

Hráči

Indiacu môže hrať prakticky každý od 8 rokov. Ako chlapci, tak aj dievčatá, športovo viac alebo menej zdatní ľudia, dospelí, môžu nájsť záľubu v tejto „indiánskej hre“. To, že hra sa zaobíde bez kontaktu so spoluhráčom alebo protihráčom a vyžaduje viac šikovnosti ako sily, poteší aj telesne slabšie osoby. Okrem toho sa hra zaobíde aj bez veľkej technickej zručnosti a zabezpečí hráčom rýchle dosiahnutie úspechov. Hlavne pravidlá hry sa dajú ľahko naučiť.

Od dobrého hráča indiacy sa predpokladajú vlastnosti ako rýchla reakcia, pohyblivosť a schopnosť koncentrácie. Pri hre v družstve je dôležitá ochota podriadiť svoje schopnosti k dosiahnutiu spoločného cieľa, k ohľaduplnosti voči ostatným a uznaniu športového výkonu spoluhráča a protihráča.